Bezobratri
Nuž, Bezobratři... Akože to vlastne bolo? Už je to nejaký rok, čo sme sa stretli v tomto rodinnom kruhu. Bolo to na jar roku 2003, čo sa naše chodníčky skrížili. 
Vtedy sme boli traja bratia (Pavel Císarík - postupne si vyslúžil čestné a úctivé oslovenie "pán Vedúci", Honza Glembek - za jeho jedinečné interpretačné drumbľové schopnosti zvaný tiež Drumblíčok a Marek Gonda - všeobecne známy svojou neskrotiteľnou potrebou výroby píšťal), plne vyzbrojení bazovými/bezovými, hudobnými nebezpečnosťami: fujarami, píšťalami či koncovkami. Preto sa nie je čo čudovať, že sme sa pomenovali Bezobratrami... A ako sme tak spokojne vykračovali po bazou lemovanej cestičke, netrvalo dlho a stretávali sme ďalších z nášho rodu. Niekto prišiel, niekto odišiel, ale včuľ do bazového bratského základu patria títo nadšenci:
Janek Běťák
husle, viola, spev
Pavel Císarík
spev, píšťalky, koncovky, fujary, gajdy, zvonkohra,
darbuka, djembe, bubon, ozembuch, drumbľa
Klárka Císaríková
spev, husle
Alča Čípová – Horáková
violoncello, spev
Honzik Glembek
drumbľa, cimbal, píšťalky, koncovky, fujary, spev
Marek Gonda
píšťalky, koncovky, fujary, gajdy, darbuka, djembe,
bubon, ozembuch, drumbľa, didgeridoo, spev
Peťa Šebela
akordeón, ozembuch, spev
Verča Jiříčková (na mateřské dovolené)
violoncello, spev
No a čo sa dá povedať o Bezobratroch? Odrastení sme poväčšine na Morave, len zriedka na 
Slovensku. Všetkých nás to ale z nejakého dôvodu zavialo do Brna, kde vzniká naša hudobná tvorba. Dá sa o nás povedať, že sme v podstate deti mesta, ale všetci sme si skôr či neskôr našli cestu k ľudovej hudbe. A aj k potešeniu, ktoré z nej plynie. Práve to sa úprimne snažíme preniesť do hudby, ktorú hráme. Nie je už folkloristicky čistá, ale pojem ľudovosti sa v našej hudbe skôr ako etnomuzikologickou formou snažíme naplniť ľudským obsahom. Skúšame objavovať a vytvárať ďalšie pokolenie ľudovej hudby, tak ako sa nám to páči a ako to cítime.
Nuž, Bezobratři... Akože to vlastne bolo? Už je to nejaký rok, čo sme sa stretli v tomto rodinnom kruhu. Bolo to na jar roku 2003, čo sa naše chodníčky skrížili. Vtedy sme boli traja bratia (Pavel Císarík - postupne si vyslúžil čestné a úctivé oslovenie "pán Vedúci", Honza Glembek - za jeho jedinečné interpretačné drumbľové schopnosti zvaný tiež Drumblíčok a Marek Gonda - všeobecne známy svojou neskrotiteľnou potrebou výroby píšťal), plne vyzbrojení bazovými/bezovými, hudobnými nebezpečnosťami: fujarami, píšťalami či koncovkami. Preto sa nie je čo čudovať, že sme sa pomenovali Bezobratrami... A ako sme tak spokojne vykračovali po bazou lemovanej cestičke, netrvalo dlho a stretávali sme ďalších z nášho rodu. Niekto prišiel, niekto odišiel, ale včuľ do bazového bratského základu patria títo nadšenci: 
Janek Běťák
husle, viola, spev
Pavel Císarík
spev, píšťalky, koncovky, fujary, gajdy, zvonkohra,
darbuka, djembe, bubon, ozembuch, drumbľa
Klárka Císaríková
spev, husle
Alča Čípová – Horáková
violoncello, spev
Honzik Glembek
drumbľa, cimbal, píšťalky, koncovky, fujary, spev
Marek Gonda
píšťalky, koncovky, fujary, gajdy, darbuka, djembe,
bubon, ozembuch, drumbľa, didgeridoo, spev
Peťa Šebela
akordeón, ozembuch, spev
Verča Jiříčková (na mateřské dovolené)
violoncello, spev
No a čo sa dá povedať o Bezobratroch? Odrastení sme poväčšine na Morave, len zriedka na Slovensku. Všetkých nás to ale z nejakého dôvodu zavialo do Brna, kde vzniká naša hudobná tvorba. Dá sa o nás povedať, že sme v podstate deti mesta, ale všetci sme si skôr či neskôr našli cestu k ľudovej hudbe. A aj k potešeniu, ktoré z nej plynie. Práve to sa úprimne snažíme preniesť do hudby, ktorú hráme. Nie je už folkloristicky čistá, ale pojem ľudovosti sa v našej hudbe skôr ako etnomuzikologickou formou snažíme naplniť ľudským obsahom. Skúšame objavovať a vytvárať ďalšie pokolenie ľudovej hudby, tak ako sa nám to páči a ako to cítime.